Imrich Gulai
Ako ďalej? Učiteľ?
Tento článok je akýmsi vnútorným rozjímaním mňa, ako budúceho učiteľa, pred nástupom do práce. Zaškrtol som, že tento článok nebude politický a teda sa pokúsim ho ladiť tak, aby túto podmienku naozaj reflektoval.
Volám sa Imrich Gulai a som študentom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na odbore učiteľstvo akademických predmetov matematika-chémia. Zoznam autorových rubrík: Školstvo, Tvorivá chvíľka, Zaujalo ma, Súkromné, Nezaradené
Tento článok je akýmsi vnútorným rozjímaním mňa, ako budúceho učiteľa, pred nástupom do práce. Zaškrtol som, že tento článok nebude politický a teda sa pokúsim ho ladiť tak, aby túto podmienku naozaj reflektoval.
Často sa v poslednej dobe skloňuje, že táto generácia je zlá, že sa nedá zvládnuť, že tie deti sú neposlušné, neznalé autorít, a ani vyššej moci. Ja sa však s daným názorom takmer vôbec nestotožňujem.
Som srdcom tulák. Vyhladávam ticho. V spojení s tmavými uličkami, či vodou lemovanými brehmi riek nachádzam tú atmosféru potrebnú na svoje sebapoznávanie. Je spln. Obrovský mesiac na jasnom nebi ma hladí svojími lúčmi po tvári. Cítim sa byť voľný. Tak voľný, aký počas dňa byť nedokážem. Básnik by určite chŕlil zo seba verše plné prirovnaní a oslavovaní tejto krásy, no ja sa zmôžem len na suché "Ďakujem, že môžem byť voľný."
Ach, ja chudák študent. Čo si ja len počnem? Tá vysoká škola je pre mňa taká ťažká a časovo náročná, že neviem ako stihnem záverečnú prácu. Na čo im je záverečná práca, keď ma už z daných predmetov aj tak otestovali na skúškach? Mám nápad! Dám si ju spraviť namiesto mňa. Ale kto mi to spraví? Ó, znova žiaden problém. Firmy, ktoré sprostredkujú takúto činnosť sa o mňa doslova bijú. Toto však nie je môj prípad a ak chcete vedieť, prečo som použil takýto úvod, čítajte ďalej.
2. júna 2012 sa uskutočnil už tretí ročník akcie nazývanej Paráda, ktorú organizoval Slovenský paralympijský výbor v spolupráci so svojim generálnym partnerom SPP a s generálnym partnerom podujatia spoločnosťou BOLTON. Návštevníci si mohli vyskúšať rôzne disciplíny, medzi ktoré patrí lukostreľba, boccia, stolný tenis a iné. Nechýbali však ani rôzne atrakcie na zabavenie ako obrovská šmykľavka, elektronický býk, bábkové divadlo, cukrová vata, pukance a mnohé ďalšie. Samozrejmosťou bol aj pekný a pestrý sprievodný program na pódiu pri vchode. Dovoľte mi, aby som objektívne a potom aj z pohľadu účastníka zhodnotil spomínanú akciu.
Iba sen. Alebo nie? Poznáte ten pocit, kedy neviete, či bdiete, alebo spíte? Ten pocit tranzu kedy sa uštipnete a zabolí vás to, no predsa len zneistiete, či vás to nezabolelo iba vo sne?
„Máme malé príjmy z dopravy. Čo tak ísť a nejakou premyslenou metódou pokutovať ľudí? Musíme na to ísť premyslene. Ak pôjdeme do náhodného spoja, nájdeme tak 2-3 neplatičov. Mám nápad! Poďme do trolejbusu a 15 sekúnd po otvorení zablokujme stroje. Veď to môžeme a vďaka tomu zarobíme veľa na pokutách. Toto je geniálny nápad! Som na seba hrdý." Asi toto sa odohrávalo v hlave revízora 13.5.2012 okolo 15:40 v jednom z trolejbusov. Touto cestou chcem pozdravovať bratislavských revízorov, ktorí každé ráno zjedia 2 citróny a vypijú šálku tvrdosti. O nich je tento príbeh. Môžu sa tešiť popularite.
Dnes som zažil príjemné prekvapenie pred nemenovaným supermarketom v Bratislave. Prekvapenie, ktoré príjemne zahrialo pri srdci a presvedčilo ma, že na svete ešte nevymrela ľudskosť a aj spodná vrstva môže byť lepšia ako tá stredná.
Veľkonočné sviatky. Pre Kresťanov sviatok zmŕtvychvstania Krista, pre študentov veľkonočné prázdniny, pre zamestnancov voľno, pre mamičky starosti, a pre zvyšok niečo, čomu holduje skoro každý.
V dnešnej uponáhlanej dobe, kedy každý naháňa sekundy voľného času, kedy vysoká škola nieje o vzdelaní, ale o nadobudnutom titule, kedy peniaze hýbu nepohnuteľným, žijem ja. Pozerám sa na tento svet nechápavými očami, a neviem, čo mám robiť. Na ulici vidím deti z prvého stupňa zapalovať si špaky z cigariet. Smog vo veľkomestách sa dá krájať. Vandalizmus vládne mládeži. Ale prečo? Čo sa deje s týmto svetom? Viem, nieje to len probém našej krajiny, ale očakával by som, že pri tomto počte obyvateľov by sa, snáď, niekto mohol nájsť, kto by urobil poriadok.