reklama

Ako ďalej? Učiteľ?

Tento článok je akýmsi vnútorným rozjímaním mňa, ako budúceho učiteľa, pred nástupom do práce.  Zaškrtol som, že tento článok nebude politický a teda sa pokúsim ho ladiť tak, aby túto podmienku naozaj reflektoval.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už som to pravdepodobne niekde sem na blog písal, ale ušetrím vám hľadanie a spomeniem to znova. Volám sa Imrich Gulai, študujem na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a ukončením štúdia získam titul magister v odbore "učiteľstvo akademických predmetov v kombinácii matematika-chémia". Vďaka tomuto titulu budem oprávnený zastávať pozíciu učiteľa matematiky a/alebo chémie na druhom stupni základných škôl a na stredných školách. 

A konečne som sa teda dostal k jadru veci. Čoskoro budem učiteľ. Chcem byť učiteľ a teším sa na prácu s deťmi. Teším sa aj na to, že budem môcť deťom podávať informácie a vedomosti. Už teraz viem, že to nebude jednoduché. Ale ja sa budem snažiť. Už pedagogická prax mi ukázala, že je za tým veľa roboty. Prípravy, školenia, porady, rodičovské združenia, opravovanie písomiek, triedna agenda a mnohé ďalšie povinnosti. Ale ja sa na ne teším. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je možné, že moje nadšenie po jednom polroku, alebo aj skôr opadne. Netvrdím, že som zo skaly, ktorá dokáže zvládať všetky prekážky bez jedinej pukliny. Určite narazím na kopu nepríjemností, na ktoré ma vysoká škola nedokázala pripraviť. Ale to nevadí. Dôležité je niečo úplne iné. A k tomu sa chcem dopracovať. Chcem byť dobrým učiteľom. Chcem vychovávať budúcich vedcov, inžinierov, manažérov ale i lekárov, právnikov, automechanikov, údržbárov, vlastne všetkých. Nie je ani tak dôležité, či im poskytnem všetky vedomosti z chémie a matematiky, ale či ich naučím kriticky myslieť, konať morálne a správať sa slušne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu je však problém, ktorý pociťujem už teraz, hoci ešte reálne neučím. Problém je so spoločnosťou. Ako môžem do žiakov vštepovať základy morálky, slušnosti a kritického myslenia, ak spoločnosť ukazuje na mňa prstom ako na toho, ktorý otravuje mladú generáciu a dáva jej vedomosti, ktoré v živote nevyužijú?Ako si získať ich úctu, keď ich vlastní rodičia ma nerešpektujú? Ako zvládať tento nápor a snažiť sa vyčnievať z radu opovrhovaných učiteľov, keď ma reálne spoločnosť nepodporí v tom, že to čo robím je dobré, a že mi za to ďakuje? 

Som smutný a to rovno z viacerých dôvodov. Klesá úroveň vzdelávania a výchovy. Učebnice sú buď nekvalitné, alebo nie sú. Reformy sa robia na kolene zo dňa na deň. Funkciu ministra nášho rezortu zastáva každú chvíľu niekto iný. Dokonca i medzi učiteľmi sú rozbroje. A v pozícii učiteľa je vidieť tri generácie. Prvá generácia sú tí, ktorí sú už na dôchodku a učia, lebo musia (nevedia vyžiť z dôchodku). Nehovorím, že sú títo učitelia zlí. Často však vekom klesá pozornosť, nehovoriac o tom, že štýl učenia, aký používajú od samého začiatku, už nie je zrovna aktuálny. Druhá generácia sú učitelia, ktorí sú približne vo veku mojich rodičov. Sú to skúsení ľudia, ktorí sa buď podvolili nátlaku a učia tak, aby ich to čo najmenej zaťažovalo, alebo vyčnievajú z radu a sú fakt dobrými učiteľmi. A teraz je tu tretia generácia. Sú to mladí učitelia. Tí si buď povedia, že im to za to nestojí a odídu za lepšie platenou prácou, ostanú, lebo nie sú schopní nič iné robiť, alebo ostanú, lebo chcú učiť aj napriek spoločenskému postaveniu a finančnému ohodnoteniu. Ja osobne sa zatiaľ beriem do tejto tretej kategórie, avšak iba čas a vývoj situácie ukáže, či nerezignujem a neodídem za lepším platom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby som to nejak dokopal k úplnosti, chcem sa vyjadriť aj k úpadku hodnôt spoločnosti. Čiastočne si za to môžu učitelia sami. Spustilo sa to tým, že za učiteľa išiel niekto, kto vlastne učiť ani nechcel, len si chcel spraviť vysokú školu a mať "krátky pracovný čas". Takíto učitelia potom prišli často na hodiny nepripravení, hodinu si ako tak odučili a išli domov, s tým, že doma už žili svoj druhý život. Pre nich naozaj škola znamená zamestnanie, v ktorom strávia denne 5 hodín a potom majú fajront. No a vďaka takýmto ľuďom klesá hodnota učiteľov. Lenže ako je to možné? Ako sa mohli dostať nekvalitní učitelia k diplomom? Jednoducho! Proste ich bolo málo a trh potreboval x učiteľov, tak x učiteľov skončilo školu a aj sa zamestnalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz sa neprekvapte, keď vám napíšem, že som pokojne mohol použiť aj prítomný čas. Takíto učitelia ešte stále vznikajú. V tejto chvíli však pociťujem ešte väčší problém, že už ani tí slabí študenti sa nehlásia za učiteľov. Ak prvá generácia prestane učiť a z tretej generácie nebude dostatok náhradníkov, čo myslíte, ako bude školstvo vyzerať? 

Zámerne som nenavrhoval žiadne riešenia. To nebolo mojim cieľom. Celý tento blog vlastne môžete považovať sa rozhovor mňa s mojím schizofrenickým ja. Keď sa nad tým zamyslím, ani neviem prečo to uverejňujem. Ale keď už som to spísal, tak nech. Aspoň uvidíte, čo sa rojí hlavou "čoskoro" učiteľa.

Zaškrtol som, že tento článok nebude politický a to som, podľa mňa, splnil. Poprosím teda aj vás, čo si dáte námahu pridať svoj ctený komentár, aby ste sa zdržali politikárčenia. Ďakujem. 

Imrich Gulai

Imrich Gulai

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Imrich Gulai a som študentom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na odbore učiteľstvo akademických predmetov matematika-chémia. Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoTvorivá chvíľkaZaujalo maSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu